TIGROARCHÍV Róberta Sinaia - Súmrak bohov nad Japonskom – Hirošima 1945.

Koncom augusta roku 1944 sa na jednej z amerických
leteckých základní konala porada pilotov. V nízkej dlhej remíze, z jednej strany chránenej hustým porastom pretkaným niekoľkými vysokými stromami, sedelo zopár vyšších dôstojníkov a sledovalo výklad akéhosi kapitána o novom lietadle.

Dôstojník stál pod veľkými nástennými obrazmi prierezov štvormotorového lietadla s trupom podobným veľkej striebornej cigare a striedavo sa obracal raz k obrazom, raz k poslucháčom: „ Takže, aby som sa donekonečna neopakoval, sami vidíte, že nový strategický bombardér B-29, ktorý minulého roku začal Boeing vyrábať, je skutočne najväčším a najimpozantnejším strojom, aký bol kedy vyrobený... Čo sa týka komfortu letu a citlivosti riadenia, o tom nám niečo povie plukovník Tibbets, ktorý B-29-tky zalietaval ako skúšobný pilot. Nech sa páči, pán plukovník... “
29-ročný plukovník vstal a chcel urobiť prvý krok, keď sa zrazu otvorili dvere a na prahu v pozore zastal službukonajúci desiatnik a zasalutoval: „ Prepáčte, pán kapitán, ale plukovník Tibbets má telefón. Volá veliteľ 2. leteckej eskadry. “
„ Ospravedlňte ma, musím sa vzdialiť. “ obrátil sa Tibbets ku kapitánovi, prešiel s desiatnikom do vedľajšej miestnosti a uchopil slúchadlo: „ Plukovník Tibbets, počúvam. “
„ Tu generálmajor Ent. Niečo pre vás mám, plukovník. S okamžitou platnosťou vás prideľujem k 393. ťažkej bombardovacej letke v Nebraske a menujem vás veliteľom 509. zmiešanej leteckej skupiny, ktorú si sám zriadite, nájdete pre ňu letisko a vycvičíte ju tak, aby bola schopná splniť veľmi ťažkú a nebezpečnú úlohu. Rozumeli ste, čo som vám teraz povedal, plukovník? “
„ Áno, pán generálmajor. Všetko mi je úplne jasné. “
„ To som rád. Vec podlieha najprísnejšiemu utajeniu. Zajtra sa hláste na mojom veliteľstve v Colorado Springs, aby sme prebrali podrobnosti. Koniec... “
Tibbets chvíľu pri uchu držal nemé slúchadlo a hlava mu hučala od návalu krvi vzbúrenej okamžitou reakciou mysle na nepredvídanú situáciu. Trvalo to však iba okamih. Skúsený bojový pilot, ktorý mal za sebou ťažké bombardovacie nálety na Nemecko, sa vzápätí ovládol, položil slúchadlo a vrátil sa do remízy, aby dokončil prednášku.

**********************************

Keď Tibbets v sprievode plukovníka Lansdalea, príslušníka spravodajskej správy pozemnej armády Spojených štátov vstúpil do Entovej kancelárie na veliteľstve v Colorado Springs, generál Tibbetsovi ukázal rukou na stoličku: „ Vitajte, plukovník. Sadnite si... Dovoľte, aby som vám predstavil experta na výbušniny, kapitána Parsonsa a profesora fyziky pána Ramsaya z Harvardskej univerzity. “
Tibbets si oboch mužov pozorne premeral a s každým si podal ruku. Generál Ent potom očami mrkol na Ramsaya a mladý vedec sa naklonil k Tibbetsovi: „ Počujte, plukovník. Počuli ste už niekedy o atómovej energii? “
„ Áno, pane, “ prekvapene odpovedal Tibbets a horúčkovito sa snažil nájsť dôvod profesorovho záujmu. „ Mám doktorát z fyziky, takže poznám periodickú sústavu prvkov a ak si lepšie spomeniem aj počty neutrónov v ich atómových jadrách. “
„ A aké máte vedomosti o súčasnom stave tohto oboru? “ položil otázku Parsons. Tibbets trochu zaváhal, ale nedal sa zaskočiť: „ Zdá sa, že Nemci robia pokusy s ťažkou vodou. Pomocou nej sa snažia vyvolať reťazovú reakciu, ktorá dokáže štiepiť jadro atómu. “
„ To, čo máte vedieť, “ spokojne sa zatváril Ramsay, „ teda viete. Môžem vás ubezpečiť, že naši vedci už rozbiť atómové jadro vedia a na základe toho sa teraz snažia skonštruovať bombu. Má to byť zbraň nepredstaviteľnej sily. Predpokladáme, že bomba bude taká silná ako 20 000 ton klasickej výbušniny. “
Chvíľu bolo v miestnosti ticho. Vzápätí však švihol generálov hlas: „ Plukovník Tibbets. Máte povesť skvelého pilota a chladnokrvného veliteľa. Preto sme vás vybrali, aby ste vytvorili prvú údernú skupinu na svete, ktorá zhodí atómové bomby na Nemecko a Japonsko a tým pomôže ukončiť vojnu v čo najkratšom čase. Presuniete sa na základňu Wendover v štáte Utah, prevezmete bombardéry B-29 a bez meškania začnete s výcvikom posádok. Je vám to jasné? “
„ Áno, pane, “ prikývol Tibbets. Generál však ešte neskončil: „ Budete pod neustálym dohľadom spravodajskej služby a musíte si zvyknúť, že s vami budú spolupracovať civili. Posádky si vyberte aké chcete, ale jedno si poriadne zapamätajte. Vaši chlapci sa môžu biť v baroch, môžu sa váľať s pobehlicami a môžu jazdiť aj na červenú, ale musia držať jazyk za zubami. Ak naši agenti prídu na to, že si vaši Indiáni púšťajú hubu na prechádzku, skončili ste... A ešte niečo. Ak sa vám vaša úloha podarí, budete najväčším americkým hrdinom od občianskej vojny a matky všetkých našich chlapcov, ktorí vďaka bombe neskapú na Filipínach, sa za vás budú každý večer modliť. Ak to zoriete, budete postavený pred súd... To je všetko. “
Tibbets vstal, zasalutoval a vyšiel z miestnosti, aby si vyzdvihol menovací dekrét.

**********************************

Na letisku vo Wendovere bolo rušno vo dne v noci. 15 posádok bombardérov s odmontovanou výzbrojou a pancierovaním nacvičovalo presné bombardovanie z výšky 10 000 metrov. Za týždeň musela každá posádka zvrhnúť 20 bômb. Niektoré cvičné bomby dopadali len 150 metrov od cieľa.
V jedno jesenné ráno roku 1944 sa na vzlet chystalo lietadlo kapitána Roberta Lewisa. Na striebornom trupe a krídlach obrovského bombardéra B-29 sa trblietali kvapky rosy, ktoré slnečné lúče ešte nestačili vysušiť a duralový poťah začal príjemne hriať.
Kapitán Lewis sa usadil v pilotnej sedačke a začal predletovú prípravu: „ Kapitán posádke. Teraz ma dobre počúvajte. Dnes nás budú filmovať pre projekt Manhattan. Vyrábajú pre nás supersilnú bombu, takže chcú presne vedieť, čo s ňou urobíme, jasné?.. . Hej, Beser. Čo si to sem privliekol za rárohy. Veď musia mať aspoň 300 libier. “
„ To nemôžem povedať, kapitán, “ odpovedal rádiolokačný dôstojník Beser, ktorý ako jediný z posádky bol informovaný o skutočnom zmysle celého výcviku. „ Sú to meracie prístroje na zistenie sily bomby a na zistenie nepriateľských rádiolokátorov, ale to je všetko, čo vám môžem povedať. Všetko je prísne tajné a ja nechcem kysnúť do konca vojny pod dohľadom niekde na Aljaške. “
„ Máš pravdu, “ prisvedčil Lewis. „ Najlepšie je nič nevedieť. Našou úlohou je zhodiť bombu tam, kam nám povedia a nie starať sa o to, či do nej nedali žuvačky... Navigátor! Sú prístroje v poriadku? “
„ V poriadku, kapitán. Napätie v norme, “ hlásil navigátor Van Kirk rozhliadajúc sa po rozsvietených kontrolkách a ukazovateľoch. Kapitán pokračoval: „ O. K. Tak vypočítaj koordináty. Zapisuj. Poletíme vo výške 30 000 stôp na cvičnú strelnicu pri jazere Salton Sea v Južnej Kalifornii a potom naspäť... Bombometčík, počúvaš? “
„ Áno, kapitán, “ potvrdil bombometčík Ferebee ležiaci v sklenenej kupole v špici trupu. Lewis mu prikázal: „ Našou úlohou je zhodiť našu betónovú bombu pri jazere. Na jeho severnom okraji uvidíš kruh s priemerom 700 stôp. Napasuješ to rovno do neho a ideme domov... Caron, ako je u teba? “
„ Všetko v poriadku, “ ozval sa v slúchadlách znudený hlas strelca sediaceho v zadnej presklennej guľometnej veži. „ Môžem vystreliť čestnú salvu... Mali by sme sa už konečne pohnúť, lebo slnko mi praží rovno na palicu. “
„ Daj si pohov, Caron a vydrž, dobre? “ zahriakol ho veliteľ, ktorý takisto netrpezlivo čakal na povolenie odštartovať. „ Tu chalúpka strýčka Toma. Volám vežu. Počuje ma niekto? Čo keby ste nás tak pustili vyliezť na strechu? “
„ Tu veža. Let povoľujem. Výška 30. “
„ No konečne. Nejako im to trvalo... Duzie, sú motory pripravené na spustenie? “
Palubný technik Duzenbury pozorne sledoval prístrojovú dosku pred sebou a odpovedal: „ Motory pripravené, kapitán. Môžete to nahodiť a vytočte to na 2 300 otáčok... Dynamá aj motory v poriadku. Tlak v norme... Plynové páky na maximum... “
Kapitán Lewis uvoľnil brzdy a lietadlo sa rozbehlo po štartovacej dráhe. Na jej konci sa bombardér vzniesol do vzduchu a zamieril k cieľu.
Keď sa stroj priblížil k jazeru, ozval sa bombometčík: „ Veliteľ, vidím cieľový bod. Už ho mám v zameriavači. “
„ Dobre. Pripraviť sa na zhod... Zhodiť bomby!.. .vlastne...zhodiť bombu! Teraz! “
Pneumatická bombovnica v trupe sa otvorila a keď Lewis pocítil charakteristické trhnutie náhle odľahčeného stroja, prudko zatočil 155 stupňov doprava dole, aby zákrutu ešte urýchlil a maximálnou rýchlosťou letel preč. V slúchadlách počul nadšene volať zadného strelca: „ Ííháá... Videli ste to? Spadlo to rovno do kruhu... Tá zákruta bola skvelá, veliteľ. Lietal som tu ako na horskej dráhe. “
„ To je dobré vedieť, Caron. Keď pristaneme doma, zaplatíš mi vstupné, “ zažartoval kapitán, ale vzápätí ho prerušil Beser: „ Veľmi nerád ruším tento sobotný kabaret, ale vaša zákruta mi odrovnala dva prístroje. Prudko pri nej kleslo napätie a polovica mojich meraní sa vynulovala. Môžem to rovno zabaliť. “
„ Nevešaj hlavu, Beser, “ zamiešal sa do komunikácie navigátor. „ Aspoň ti tie skrinky poriadne zošteľujú, aby niečo vydržali. “
Keď sa k plukovníkovi Tibbetsovi dostali výsledky merania v priestore cieľa zistil, že Lewisovo lietadlo bolo v čase dopadu bomby 13 kilometrov ďaleko. To v ňom vzbudilo nádej, že lietadlo, ktoré zhodí skutočnú atómovú bombu, unikne tlakovej vlne, ktorej silu si nikto netrúfal odhadnúť.

**********************************

21. júna 1945 sa na porade u amerického ministra vojny Stimsona v prítomnosti náčelníkov štábu rozhodovalo o stanovení definitívneho cieľa atómového bombardovania. Minister Stimson si premeral prítomných a pokojným hlasom prehlásil: „ Japonsko kladie húževnatý odpor, čo našu krajinu každý deň stojí nielen peniaze, ale aj stovky životov našich vojakov. A vylodenie v Japonsku na ostrove Honšú, ktoré generálny štáb plánuje na jar roka 1946 prinesie ďalšie straty. Navyše Rusi zhromažďujú vojská na čínskych hraniciach. Úder našej novej zbrane dokáže ukončiť vojnu skôr, než Stalin siahne na japonské ostrovy. Mám správy, že Rusi takisto vyvíjajú bombu, ktorá dokáže zničiť celé mesto. Takže ostáva určiť kam našu bombu po dokončení zhodíme, skôr než sa to podarí Rusom... Myslím, že šesť najväčších japonských miest môžeme vylúčiť hneď na začiatku, lebo sú už ťažko poškodené našimi náletmi a ničivý účinok supersilného výbuchu by nebol až taký markantný... Prosím riaditeľa projektu Manhattan generála Grovesa, aby podal správu o výbere cieľov. “
Groves vstal, otvoril dosky a začal čítať: „ Ako ciele bombardovania navrhujem schváliť zoznam miest - Hirošima, Kókura, Nagasaki, Niigata a Kjóto... Hirošima, 400 000 obyvateľov, veľké priemyselné centrum. Kókura, 173 000 obyvateľov, oceliarske a chemické závody, významná strategická poloha pri južnom vyústení tunela, ktorý spojuje ostrov Honšú s ostrovom Kjúšú. Nagasaki, 200 000 obyvateľov, veľké lodenice... Niigatu odporúčam zo zoznamu vylúčiť, lebo leží značne na sever od troch už uvedených cieľov. “
Stimson spozornel a zamračil sa: „ Skôr odporúčam vyhodiť zo zoznamu cieľov Kjóto. Mesto chrámov. Nezabúdajte, že ide o niekdajšie hlavné mesto a posvätné miesto Japoncov. Je potrebné rešpektovať náboženské cítenie protivníka. Ale Niigatu zatiaľ na zozname ponechajte. “
„ S tým nemôžem súhlasiť, pane, “ vzdoroval Groves, ktorý dokázal brnkať na nervy hocikomu. „ Kjóto je výhodným terčom, pretože sa rozkladá na rovine. Má cez milión obyvateľov a je tu mnoho ľahkých stavieb. “
„ Pozrite sa, Groves, “ zahučal minister. „ Ako generálny guvernér na Filipínach som do Kjóta jazdil veľmi často. Nechcem vám tu teraz robiť turistického sprievodcu po nádherných palácoch a parkoch, ktoré sa v Kjóte nachádzajú, lebo to je vedľajšie. Ale zničenie takéhoto mesta by proti nám postavilo tú časť japonského obyvateľstva, ktoré si praje vojnu čo najskôr ukončiť... Prosím prítomných pánov, aby schválili zoznam cieľov v poradí podľa prednosti v takomto poradí - Hirošima, Kókura, Niigata, Nagasaki. “
Prítomní vysokí dôstojníci sa chvíľu radili a nakoniec zoznam schválili. Stimson sa potom znova obrátil na Grovesa: „ A ako pokračuje príprava leteckej skupiny, ktorá má bombu zhodiť? “
„ 509. kombinovaná skupina, “ začal Groves, „ sa koncom mája presunula na ostrov Tinian v mariánskom súostroví v Tichom oceáne. Tu sa k nej pripojila 1. eskadróna mechanikov a vedci s technikmi z Los Alamos, kde sa zbraň zhotovuje. “
„ Zúčastňuje sa táto skupina strategických náletov? “ položil otázku jeden generál od pozemnej armády.
„ Nie, “ odsekol Groves. „ Plní individuálne úlohy a občas bombarduje niektorý malý ostrovček, aby si posádky zvykli na nepriateľskú protilietadlovú obranu. Pri tom nacvičujú lety na veľké vzdialenosti nad morskou hladinou a sem tam zvrhnú na niektoré mesto bombu. Upozorňujem, že stále len jednu. Prosím pánov, ktorí zodpovedajú za konvenčné bombardovanie, aby mali na pamäti, že v Japonsku musí zostať dostatočne zachovalé územie, na ktorom by sa mohla ničivá sila bomby S-1 názorne predviesť. “
Porada už potom netrvala dlhšie než hodinu a po prekonzultovaní technického a materiálneho zabezpečenia celého projektu Stimson zasadanie ukončil.

**********************************

17. júla 1945 sa predstavitelia víťazných mocností stretli na konferencii v Postupime. Americký prezident Harry Truman bol ubytovaný v dome č. 2 na Kaiserstrasse v Babelsbergu a tesne pred začatím rozhovorov ho navštívil minister vojny Stimson. Prezident nechal priniesť čaj a pohodlne sa usadil v kresle: „ Ponúknite sa, Henry... Nech sa páči... Cukru si môžete dať koľko chcete, ale neodporúčam vám to. Veľa sladkého škodí... Tak čo je nového? Ako pokračuje projekt Manhattan? “
„ Myslím, že prevyšuje naše očakávania, pán prezident, “ nevzrušene prehodil Stimson. „ Prišla depeša od môjho poradcu Harrisona. Včerajší pokusný výbuch potvrdil účinnosť našej novej zbrane... Nech sa páči... “
„ Ďakujem, “ povedal Truman a vzal do ruky prepis šifrovanej správy. „ ... Lekár sa práve vrátil, plný nadšenia a presvedčený, že chlapček je rovnaký chlapík ako jeho starší brat. Jeho oči žiarili tak, že to bolo vidieť až z Highholdu, a jeho krik som počul až na moju farmu... No, môžete mi to nejako preložiť? Z celého toho som pochopil len to, že všetko prebehlo úspešne. “
„ Dovolíte? “ načiahol sa minister za depešou. „ Starší brat“ – to je bomba, ktorá pokusne vybuchla na základni Alamogordo v Novom Mexiku, „ chlapček“ – to je bomba číslo 2, vhodná pre použitie, „ Highhol“ je môj statok vzdialený 250 míľ od Washingtonu a spojenie „ moja farma“ znamená Harrisonovu farmu vo Virgínii. Je to nejakých 50 míľ od hlavného mesta. “
„ Á, už tomu rozumiem, “ usmial sa prezident. „ Znamená to, že výbuch bolo počuť 50 míľ ďaleko a žiaru videli všade do okruhu 250 míľ...3 roky práce a nakoniec urán vydal svoje tajomstvo a silu. Tento objav ovplyvní naše vzťahy k iným krajinám. Najmä teraz, keď musíme rokovať s Rusmi. Nemecko je porazené a oni majú v rukách polovicu Európy. Od tejto chvíle sa však budem môcť so Stalinom rozprávať celkom inak... A čo generál Groves? Máte od neho nejaké hodnotenie? “
Stimson sa nadýchol: „ Myslím, že generál je spokojnejší, než ktokoľvek iný. Je to mimoriadne ctižiadostivý človek. Nebyť jeho tvrdosti a bezohľadnosti, sotva by sa podarilo bombu skonštruovať a vyskúšať ešte pred postupimskou schôdzkou... Groves mi poslal správu, že sila výbuchu zodpovedala 20 tisíckam ton trinitrotoluenu. Nezabudol pripomenúť, že za skutočný úspech by sa mala považovať skúška na bitevnom poli, ktorá umožní ukončiť vojnu s Japonskom. “
Truman súhlasne pokýval hlavou: „ To sa dalo predpokladať. Groves je tým doslova posadnutý. Ale nemáme si čo nahovárať, však Henry. Bol to predsa zámer projektu. Zverejníme silu novej zbrane a ak sa Japonci ani tak nevzdajú, bombu naozaj použijeme... Prosím, upovedomte o našom úspechu pána Churchilla. Ja sa porozprávam so Stalinom. Som zvedavý ako sa zatvári. “
Na veľké Trumanovo počudovanie, Stalin sa nezatváril nijako. Keď ho americký prezident informoval o pokusnom atómovom výbuchu, sovietsky diktátor nemihol ani brvou, dokonca mu nepoložil žiadnu otázku. Aj Sovietsky zväz bol totiž tesne pred dokončením atómovej zbrane.
Americká atómová bomba bola hotová 31. júla 1945. Mala hmotnosť niečo cez 5 ton a navonok vyzerala rovnako ako každá iná.

**********************************

Veliteľstvo 509. leteckej skupiny zvykalo obyvateľstvo miest určených na atómový úder, že keď sa nad nimi objaví osamelé americké lietadlo, nezvestuje to žiadne veľké nebezpečenstvo. Lietadlá leteli nad cieľom po jednom alebo po troch a občas zvrhli jedinú bombu.
Ráno 4. augusta 1945 bolo na leteckej základni na Tiniane do baraku určeného pre porady zvolaných 7 z pätnástich posádok bombardérov B-29 509. kombinovanej skupiny. Plukovník Tibbets nechal členom posádky premietnuť film o pokusnom výbuchu bomby v Alamogorde. Zábery z filmu mnohými z prítomných otriasli. Tibbets vypol premietačku, dal zapnúť svetlo a povedal: „ Dúfam, že po tom čo ste tu videli, ste všetci pochopili, prečo ste museli nacvičovať ostré obraty letu strmhlav z veľkej výšky... Pred dvoma dňami prišiel supertajný rozkaz č.13. Japonská vláda odmietla ultimátum, podľa ktorého mala ukončiť vojenské operácie. Preto naša skupina má 6. augusta zaútočiť na vybrané ciele v Japonsku. Prvým cieľom je Hirošima, druhým náhradným Kókura a tretím náhradným Nagasaki... Na tomto snímku si môžete prezrieť Hirošimu... “
V sále zaznel vzrušený šepot. Jeden z pilotov sa nahlas opýtal: „ Ako to, že mesto je takmer nedotknuté? “
„ Vybrané ciele, “ vysvetľoval Tibbets, „ boli zámerne vynechané zo strategického bombardovania. Na Hirošimu doteraz spadlo len zopár bômb z asi troch osamelých lietadiel, ktoré z rôznych príčin nemohli doletieť nad vytýčený cieľ. “
Vtedy Tibbetsa vystriedal kapitán Parsons: „ Boys. Podieľal som sa na výrobe bomby, ktorú máte čoskoro zhodiť. Na jej vývoji pracovali cez tri roky najvýznamnejší vedci. Domnievame sa, že naša bomba Little Boy zničí všetko v okruhu dvoch míľ. Nikto presne nevie, čo sa môže stať. Je možné, že zemská kôra pukne. Pilotom odporúčam nevletieť do mraku, ktorý sa pri výbuchu vytvorí. Môže dôjsť k ožiareniu. “
Plukovník Tibbets počkal, kým Parsons skončí a potom každej posádke dal konkrétnu úlohu: „ S bombou na palube poletí lietadlo kapitána Lewisa. Bob, dúfam, že nebudeš nič namietať a prenecháš mi miesto veliteľa a prvého pilota. Budeš mojím druhým pilotom. Na palube bude i kapitán Parsons, aby mohol počas letu bombu aktivovať. Vzadu vpravo poletí major Sweeney so svojím lietadlom Great Artist. Jeho úlohou je zhodiť na padákoch špeciálne prístroje, ktoré budú vysielať údaje o sile výbušnej vlny. Zľava poletí kapitán Marquard so svojím No. 91. Na jeho palube budú umiestnené filmové kamery. Hodinu pred naším odletom odštartuje major Taylor so svojím lietadlom Full Hays a poletí na Nagasaki. Major Wilson s lietadlom Jabitt III na Kókuru a lietadlo Straigdt Flusch majora Eatherlyho na Hirošimu. Budú sledovať meteorologickú situáciu nad jednotlivými cieľmi... Bombardovanie musí byť urobené len s pomocou vizuálneho zamerania z výšky 33 000 stôp. Ak nám počasie nebude priať, všetci sa vrátime na základňu Iwo Jima. “

**********************************

6.augusta 1945 presne hodinu po polnoci dostali posádky bombardérov výdatnú stravu a o štyridsať minút odštartovali prvé tri bombardéry na meteorologický prieskum. O štvrť na tri bolo letisko na Tiniane hore nohami. Na štartovacej dráhe stálo lietadlo s nápisom Enola Gay pod pilotnou kabínou a celé bolo ožiarené svetlometmi. Okolo neho sa tlačila asi stovka reportérov a čakala na príchod posádky. Trochu ďalej za nimi stáli lietadlá Great Artist a No. 91.
Keď džípy letcov priviezli, máloktorý z nich bol nadšený toľkou publicitou. Ale usmievali sa a tvárili sa ako herci. Davom sa predrali k lietadlám a vystúpili na paluby.
Za riadenie Enoly Gay si sadol plukovník Tibbets, vedľa neho jeho starý kamarát kapitán Lewis. Veliteľ pozeral z okna na pobiehajúcich novinárov a posmešne poznamenal: „ Vyzerá to tam ako v Hollywoode. Už tu chýba len lev z Metro Goldwyn Meyeru. Je to trapas. Groves chce reklamu za každú cenu... Počuj Bob, dúfam, že sa už na mňa nehneváš za ten nápis. “
„ No, poriadne ma to dopálilo, “ zahučal Lewis. „ Chápem, že Enola Gay je meno tvojej mamy, ale zato si mi nemusel počarbať lietadlo. Rozumieš, lietadlo je moje, aj posádka je moja... Už je to za nami... Posádka, tu kapitán Lewis. Bomba, ktorú vezieme, stojí viac ako lietadlová loď. Dokázali sme ju vyrobiť a dokážeme s ňou aj vyhrať vojnu, takže nič neposerte. “
„ Jasné kapitán, “ ozval sa zadný strelec Caron. „ Ináč to nejde. Jeden z tých šibnutých fotografov mi dal hodinky, aby som mu ich priniesol naspäť ako suvenír. Nemôžeme toho somára sklamať. Silou mocou ma chcel vyfotiť, ale bez mojej baseballovej čiapky. Radšej som sa na to vykašľal. “
„ No vidíš, “ ozval sa radista Nelson. „ Keby si sa nebol dal ostrihať dohola ako idiot, mohol si mať peknú fotku. “
Plukovník Tibbets sa v duchu zasmial, ale rázne zavelil: „ Prestaňte už s tým táraním... Je všetko v poriadku, Duzie? “
„ Všetko v poriadku, plukovník. “
„ O. K. tak naštartuj tretí motor... ..teraz štvrtý... ..prvý... .a tretí... “
„ Motory bežia, všetko v norme, “ hlásil palubný technik Duzenbury. Tibbets dal znamenie Lewisovi. Ten sa hneď spojil s vežou: „ Tu Dimples 8 2 pre vežu severný Tinian. Žiadam povolenie na štart. “
„ Veža pre Dimples 8 2. Štart z dráhy A ako Adam povolený. Veľa šťastia chlapci. “
Preťažené lietadlo Enola Gay sa po dlhom rozjazde odpútalo od zeme len niekoľko metrov pred koncom vzletovej dráhy. Za ním nasledovali Grate Artist, No. 91 a Top Secret, ktoré malo Enolu Gay v prípade potreby nahradiť.

**********************************

„ Kapitán Parsons, ako sa má náš Little Boy? “ opýtal sa plukovník Tibbets a očami sa snažil preniknúť cez silnú vrstvu mrakov, nad ktorou Enola Gay letela. Parsons hlásil: „ Bomba je aktivovaná a žiadny prístroj neukazuje nič mimoriadne. Všetko je O. K. “
Tibbets spokojne pokýval hlavou a obrátil sa k druhému pilotovi: „ Každú chvíľu by sa mali zjaviť Grate Artist a No. 91. Už vidno Iwo Jimu. “
„ Tamto sú, “ ukázal Lewis naľavo. „ Zaradzujú sa do formácie... Už sme kompletní. Letíme traja. “
„ Veliteľ posádke, “ znova zapol interkom Tibbets. „ Letíme k cieľu. Všetci na svoje miesta. Akonáhle sa objaví japonské pobrežie, poručík Beser začne zaznamenávať na magnetofón všetko, čo bude na palube lietadla povedané. Tento záznam sa stane majetkom dejín, preto vás žiadam, aby ste dbali na to, aké výrazy budete používať. Čoskoro zvrhneme prvú atómovú bombu! “
Niektorým členom posádky táto správa vzala dych, lebo až teraz sa dozvedeli, čo vlastne vezú. Onedlho sa však v slúchadlách ozval hlas radistu Nelsona, ktorý predznamenával začiatok akcie: „ Radista veliteľovi. Dostal som šifru od majora Eatherlyho. Jeho lietadlo je práve nad Nagasaki. Hlási, že vo všetkých výškach je oblačnosť pod 0,3. Ozval sa aj Wilson od Kókury. Hlási to isté – oblačnosť minimálna. Odporúča prvý cieľ. “
„ Tak teda Hirošima, “ vzdychol Tibbets. „ Je rozhodnuté... Bob, koľko je hodín? “
Lewis pozrel na hodinky:„ 10 minút po siedmej. Ešte hodina a sme tam. “
O 7. hodine a 50-tej minúte Enola Gay preletela okolo pobrežia ostrova Šikoku a smerovala priamo na Hirošimu. O 10 minút sa ozval poručík Beser: „ Rádiolokačný veliteľovi. Japonci nás zachytili. Jasne rozlišujem signál japonského leteckého poplachu. “
„ Rozumel som, “ potvrdil Tibbets. „ Vypni vysielanie našich identifikačných znakov a zruš rádiolokáciu. Všetci si oblečte protičrepinové obleky. Môže to tu začať búchať... K cieľu je 13 minút. “
O 8:13 veliteľ Enoly Gay vydal rozkaz Ferebeemu: „ Hirošima pod nami. Tom preber velenie. Teraz je rad na tebe. Ostatní si nasadia čierne okuliare. “
„ Tu bombometčík. Rozumel som. Preberám velenie... Nemôžem v zameriavači nájsť ten most...tri násypy zeminy, vybiehajúce do zátoky, riečka Ota...ale ktorý je most Aioi... Mám ho! Vidím cieľ! Zapájam synchonizáciu. “
Ferebee zapojil výstražný bombardovací signál, ktorý ohlasoval, že o 15 sekúnd bude bomba zvrhnutá a ihneď si nasadil špeciálne okuliare. O chvíľu sa predná bombovnica Enoly Gay otvorila a bombardér, náhle zbavený 5-tich ton vyskočil 3 metre do výšky. Great Artist letiaci za Enolou zhodil prístroje na meranie účinkov výbuchu a posádka No. 91 sa pripravovala na fotografovanie.
Všetky tri lietadlá urobili ostrý obrat o 155 stupňov doprava a v prudkom strmhlavom lete sa začali najväčšou možnou rýchlosťou vzďaľovať od cieľa.
Vtom nastala explózia. Intenzívny záblesk svetla, ktorý bol 100-krát silnejší než jas slnka, prinútil zadného strelca Carona aj napriek ochrane hrubých čiernych okuliarov prižmúriť oči. Na pár sekúnd zmeravel, ale zrazu uvidel nebezpečenstvo: „ Nejaký prstenec sa rúti priamo k nám. Je obrovský! Vrazí do nás! “
V tej chvíli zasiahla Enolu Gay akási mocná ruka a vyhodila ju vyššie. Lietadlo zarinčalo a Caron znova prenikavo vykríkol: „ Pozor! Blíži sa druhý! “
Nasledoval ďalší hromový úder a Tibbetsovi spočiatku pripadal ako výbuch ťažkého protilietadlového granátu.
„ Tie svine to do nás šijú, “ vykríkol bombometčík, ale Tibbets si konečne uvedomil, čo sa vlastne stalo: „ Nie. To bola tlaková vlna odrazená od povrchu. Žiadna ďalšia už nepríde. Len pokoj. Začneme so záznamami. Spravím dva obraty v tvare S a urobíme zábery. Bližšie k tomu hríbu však nepôjdeme. Všetko v ňom vrie... Beser, priprav aparáty. “
Keď sa Enola Gay vracala na základňu, v Hirošime bola otvorená brána pekelná.

**********************************

V okamihu náletu boli mnohí hirošimčania na ceste do práce. Krátko predtým bol letecký poplach odvolaný, keď odletelo lietadlo meteorologickej služby. Nad Hirošimou často prelietavali lietadlá, ktoré však bomby nezhadzovali.
Bomba vybuchla o švrť na deväť 600 metrov nad jednou z nemocníc. V tisícine sekundy narástla obrovská ohnivá guľa, ktorá v strede mala teplotu 50 miliónov °C. Priamo pod epicentrom výbuchu dosahovala teplota niekoľko tisíc stupňov a sila explózie kamenné stå py, nachádzajúce pred vchodom do nemocnice vrazila do zeme. Personál s pacientmi sa vyparil.
V čase výbuchu horel vo všetkých častiach mesta oheň už v mnohých tisíckach piecok, vytápaných dreveným uhlím, na ktorých sa pripravovali raňajky. Všetky tieto piecky zachytené mohutnou výbušnou vlnou, sa premenili v horiacu pochodeň zapaľujúcu domy.
Mesto bolo zahalené do víriacich oblakov dymu a nad ním sa dvíhal obrovitý biely stå p, ktorý dosiahol výšku 10 000 metrov a dvíhal sa vyššie. Všade zúrili požiare a účinkom tepelnej vlny sa roztavili dokonca i škridlice na strechách a kryštály kremeňa v žulových dlaždiciach. Nepredstaviteľná teplota premenila na uhoľ telefónne stå py vo vzdialenosti 4 kilometrov a nakoniec spálila ľudské telá tak, že po nich zostali len tiene na asfalte ciest alebo na domových stenách. Plášť telefónnych a elektrických káblov sa roztavil, takže zem bola pokropená dlhým striebristým reťazcom kvapiek olova.
Po tepelnej vlne prišla vlna tlaková. Smršť, ktorá vyrazila z ohnivej gule rýchlosťou 800 kilometrov za hodinu, zmietla na svojej ceste všetko. S výnimkou niekoľkých stien bolo všetko ostatné v obrovskom kruhu o priemere 4 kilometrov rozdrvené na prach. Strašný nápor víchrice odnášal všetko, čo mu stálo v ceste.
Niekoľko minút po výbuchu sa objavil neobyčajný dážď - kvapky boli zafarbené na čierno. Tento hrozný jav bol spôsobený tým, že ohnivá guľa premenila na paru vlahu obsiahnutú v atmosfére a táto para sa sústredila v mraku stúpajúcom k nebu. Keď tento hríb, obsahujúci vodné pary a drobné častice prachu, stúpal do výšky a dosiahol chladnejšie vrstvy atmosféry, došlo k opätovnej kondenzácii vlahy, ktorá potom spadla v podobe dažďa.
Po daždi zachvátila mesto ďalšia víchrica – veľký ohnivý vietor, ktorý fúkal k centru katastrofy a silnel v tej miere, v akej sa vzduch nad Hirošimou v dôsledku požiarov zahrieval. Víchrica vytrhávala i s koreňmi veľké stromy v mestských parkoch.
Z ľudí padal horiaci odev, nafukovali sa im ruky, tváre, praskali krvavo červené pľuzgiere a fľaky kože im padali na zem. Tí, ktorí nezomreli hneď, mysleli, že začal koniec sveta.
Objekty oceliarne Micubiši boli zničené tak, že sa nedalo rozpoznať, kde vlastne stáli. Keď na druhý deň japonské velenie poverilo zvláštnu komisiu, aby zistila, čo sa vlastne v Hirošime stalo, vyslaní dôstojníci očakávali obraz vybombardovaného mesta s troskami budov v uliciach, tak ako to videli v Tokiu a inde. Aký však bol ich úžas, keď v Hirošime uvideli len súvislú vrstvu ruín bez toho, aby mohli rozoznať čo i len náznak nejakej ulice.
Pri jedinom výbuchu zahynulo 240 000 ľudí a 163 000 ich bolo zranených. V Hirošime boli zaznamenané všetky druhy chorôb vyvolaných následným rádioaktívnym žiarením: leukémia, katarakta, anémia.
9. augusta 1945 vybuchla ďalšia bomba nad Nagasaki. Až po tejto udalosti sa Japonsko rozhodlo kapitulovať.
Ľudstvo dokázalo, že je schopné zničiť samo seba. Oproti dnešnému jadrovému arzenálu sú však bomby z Hirošimy a Nagasaki detskými hračkami. Pri nedávnej havárii ruskej ponorky Kursk si len málokto z nás uvedomil, že Osud ľudstva výhražne zdvihol prst.

Pripravil Ing. Róbert Sinai, pneuservis ROTKIV.